Le sens des responsabilités
10 juin, parNote de la Rédaction au sujet d’une tribune intitulée « Nommer le privilège zorey pour construire l’égalité à La Réunion »
3 séptanm 2009, sanm

Matante Zélida la ékrir Justin :
Mon shèr nové, mon spès tète dir,
Mi oi pa moin kossa bann rouj de fon nana pou arprosh méssyé préfé. Moin na konm dan l’idé zot i koné pa kossa zot i vé, kansa z’ot vant lé plin, kansa li lé vide. Kan li lèss demoun anbar shomin, zot lé pa dakor. Kan i anpèsh demoun anbar shomin, zot lé pa dakor non pli. Moin mi kroi zot lé kont li, in poin sé tou. Pé s’fèr zot i èmré li flate azot in pé, bate in pé dann z’ot do, dig-dig in pé z’ot dossou d’pyé. Kant mèm, moun-la i roprézante l’Éta, é l’Éta sé in n’afèr inportan, i fo li fé réspèk ali. Kossa ? In pti Rényon konm nou ni prétan fé lo rodomon ? Dizon in pti zanfan i amontr lo poin son momon. Alé, pran sa pou toi !
Justin la fé pou répons :
Mon vyé matant k’i koz toultan la boush rouvèr,
Si mi konpran aou byin, i fo ni kourb la tète. I fo ni arète pa di mèrsi, syouplé, bravo, mèm kan ni an apèrsoi le moun ou i parl i fé pa réspèk l’Éta konm li dovré, i fé déréspèkt ali. Pars l’Éta i doi pa pran parti pou inn kont l’ote, li doi pa an avoir z’ami dann in bor, z’ènmi dann in n’ote. Li doi pa shoizi la tète ! Sak ni oi, sé k’méssyé préfé i shoizi la tète : in pé na lo droi bar shomin épi li aroz azote avèk parol do myèl, lé z’ote na poin é i assonm azot avèk parol do fyèl épi kass-an-fèr. Tan k’a oute dovinète, sa i aplik anou konm in gan déssi in pate kanar. Fransh vérité, mèm si nou lé pti, nou lé pa d’akor k’i mank anou réspé, pou k’i amène anou an sharète shaviré. In késtyonn dignité pou lo pèp rényoné.
Justin
Lésplikasyon inn-dé pti mo :
Lo rodomon : lo robèl, lo movèz tète.
Pti zanfan i amontr lo poin son momon : in fèy fanjan tann.
Dig-digué : shatouyé.
Déréspèkté : mank réspé.
Shoizi la tète : fèr proférans.
Note de la Rédaction au sujet d’une tribune intitulée « Nommer le privilège zorey pour construire l’égalité à La Réunion »
APE entre l’UE et tous les pays voisins incluant les services
Mézam étan marmaye mi rapèl l’avé plin liv la kaz é an parmi l’avé inn dsi bann zoizo, gayar vèye pa koman é dann liv-la ilistré in zoli fasson (…)
In kozman pou la rout
Face à l’onde de choc qui traverse le système judiciaire français et secoue la conscience nationale dans ce pays, l’heure n’est plus aux postures (…)
180 litres d’eau potable par jour par personne : droit dans le mur
Au lieu de reproduire la France, les Réunionnais devraient s’inspirer de Madagascar
Retour sur le séminaire organisé par la Section PCR de Saint-Denis
Conséquence de la crise et de la pénurie de logements sociaux
Condoléances du Parti Communiste Réunionnais
Face aux difficultés de trésorerie à cause des retards de paiement
À la veille de la manifestation organisée par des élus devant la préfecture