
La Plateforme réunionnaise transmet au chef de l’Etat un nouveau manifeste
23 avrilAu cours d’un entretien dans la soirée du 22 avrils entre le Président de la République, Emmanuel Macron et la maire de Saint-Denis, Éricka (…)
10 octob 2024, sanm
Kan i koz avèk bann shagossien la soufèr la déportassion, la plipar d’tan i antan azot apré dir la fé kite anou noute paradi pou amenn anou dann in lanfèr. Poitan sé dann Maurice épi dann Sésèl ké l’amenn azot é Maurice épi Sésèl pou bonpé d’moune sé zistoman bann landroi paradizyak.
Lé vré na poin pli gayar landroi ké landroi ou lé né. Lé vré kan ou lé déporté wi pass oute tan a domandé kossa ou la fé pou k’i ariv aou in n’afèr konmsa pou sorte dann in landroi ou lé bien é pou rotrouv aou dann in landroi toute zafèr i manke aou — konm in pinission pou kékshoz ou la pa fé. Mé sirman la vi zot téi amenn laba lété pou kékshoz dann zot rogré k’i anfini pa.
Viv san problèm ? Sirésèrtin bonpé d’moune i doi rèv in vi konmsa é sé konmsa bann shagossien téi viv d’apré sak zot i rakonte ankor zordi, touléka pou sak lé ankor vivan… moinss katsan dsi a popré dé mil zot lété kan zot té blijé kite Shagos pou alé dann bann landroi zot téi koné mèm pa.
La plipar i di zot téi travaye lo matin pou kass koko, pou antrotien la plantyassioon, pou prépar bann konvoi pou lésportassion é laprémidi zot téi sava pou bingn dan la mèr, pou pèsh poisson, trape krab épi ossi done in kou d’èye dsi zot zardin é lo samdi lo tan séga tanbour téi ariv avèk zot mizik épi zot danss.
Kan in kouple téi form avèk osinonsa san maryaz — téi régilariz apré kan in foi tou lé sis moi lo prète téi i sorte Maurice pou vnir an mission Shagoss — lo kouple té i gingn an kado inn kour épi lo matèryèl pou fé la mézon.
I di zot téi travaye pa pou larzan. Zot l’avé poin larzan dann poss, sa lé vré konm pa pars la valèr zot travay lété la banke lil Maurice é sa téi done azot lo droi pran toute lo nésséssèr dann magazin la konpagni. Biensir lété pa la sossyété d’konsomassioon é sak zot té i trouv dann magazin lété, konm mwin la di, lo néssésèr é pa lo sipèrfli mé zot vi lété konmsa é toussa lété zot paradi pèrdu.
Bien antandi, la vi sé la vi, é l’avé touzour bann problèm mé san foi mwin difissil pou réglé ké sète la vi koméla, la vi zot la konète dann Maurice épi dann Sésèl mé sirtou san la déportassion zot noré zamé konète sak zot la konu : la mizèr, la fain, lo bidonvil, lo manke de soin. Arzoute ankor avèk sa bann pèrvèrsion in sossyété évolué.
Abonantandèr salu !
Justin
Au cours d’un entretien dans la soirée du 22 avrils entre le Président de la République, Emmanuel Macron et la maire de Saint-Denis, Éricka (…)
Le Haut Conseil de la famille, de l’enfance et de l’âge est revenu dans une note sur la période inflationniste 2021-2025 et ses effets sur le (…)
Promié tan, la kaz bann Biganbé navé dé piès minm parèy sad bann Maksimin, soman té kouvèr an tol. Malérèzman, siklone 48 la ni, la lèv lo ti (…)
En visite à La Réunion, le président de la République a échangé avec le monde agricole, durement affecté par le cyclone Garance qui a suivi un (…)
Mézami l’ariv amwin dann mon éskolarité kotoiye bann marmaye néna bone tète. Mi rapèl inn téi konpran toute pli vite lé z’ote, téi rotien toute (…)
Selon le ministre de la Santé, Yannick Neuder, "autour de 120.000" personnes pourraient avoir été contaminées par le chikungunya, maladie (…)
« Ça fait plus de quinze ans que la fonction publique est au pain sec et à l’eau » a estimé le président de la fédération services publics de la (…)
Mézami dopi somenn passé i anparl bonpé bann péshèr artizanal pars lo ministress responsab de sa lété d’passaz shé nou é bien antandi téi i pé pa (…)
« Depuis le début de l’année, six décès [...]chez des personnes de plus 70 ans porteuses de comorbidités ont été classés comme liés au chikungunya (…)
Kossa i lé sa d’apré zot ? Oussa i trouv in n’afèr konmsa ? Fransh vérité sa sé in n’afèr i roprézante bien in fèye vakoa. Zot i trouv pa ?Avèk in (…)
Le Premier président de la Cour des comptes, a menacé mercredi de refuser de certifier les comptes de l’État. « Les réserves formulées par la Cour (…)
Le président de la Cour des comptes et du Haut conseil des finances publiques, Pierre Moscovici, a mit en garde contre des prévisions trop (…)