Zénosside an silanss. I vo myé d’ète promyé son kaz ké dèrnyé shé lé z’ot.

11 zanvié 2023, sanm Justin

Mézami, souvan défoi, néna in késtyon i tourn, i rotourn dann mon tète — konm la késtyon zénosside band pèp — é kan sa i ariv koté landroi mi viv, koté landroi mi lé — issi dann loséan indien — mi apèrssoi mèm pa. Sof si d’ote moune pli vizilan i romark pou mwin, i mète lo doi dessu pou fé romarke amwin sak l’apré arivé.

Sé lo ka d’sak lé riskab ariv bann shagossien.

Mi rapèl in foi, in kamarade, téi parl dovan mwin in késtyon d’zénosside donk d’in krime kont in pèp zistoman an parlan lo pèp shagossien é in n’ot téi réponde lo mo lé tro for, dann in ka konm sète noute bann frèr é sèr péi shagos i fo pa koz konmsa. Konm zot i oi mèm bande mo pou rakonte in sityassion dé foi i ariv ké nou lé pa dakor.

Poitan 2 shif i sifi pou nou rande anou konte sak l’apré arivé dovan nout zyé : i paré kan bann shagossien lété défandi rèss shé zot l’avé 3500 pèrsone. Nou lé sinkantan apré donk koméla é d’apré bande shagossien zot mèm i rèss a popré 400 pèrsone lé né laba é lé ankor vivan dann lil Maurice — néna d’ote lé in pé fane fané Sésèl é d’ote landroi.

Biensir néna toute band déssandan é sa i fé par-la dis mil pèrsone. Mé zordi d’apré sak mi konpran lo bande déssandan, antouléka, déssèrtin rante zot l’apré domandé si lé pa pli proférab gingn la sitoiyènté britanik ké oir Shagos rotourn dann la répiblik Maurice. In pé i kalkil mèm fé in prossé gouvernman Royaume uni pou sa… Fèr in prossé la pa gingn in prossé bien antandi, mé zot i di pétète an fézan dézorde sak zot lé dan la krintiv i ariv, i ariv ar pa… mé zot i konpran lé kant mèm possib — é la pa pass loin — k’in pèp lé dissoude dann in n’ote san ké ni romarke donk k’in zénosside an silanss i ariv san ké ni fé antanssion.

Rozman bande shagossien i lite é i fo ni rokoné zot kouraz lité… Zordi i négossyé, é domin sak i vé an parmi zot va gingn alé shé zot. Apré nora la bataye pou lo dévlopman épi la kiltir shagossienne é dann bataye-la mi panss in majorité va fini par konprand k’I vo myé d’ète promyé son kaz ké d’ète dèrnyé shé lé zot.

A bon antandèr. Salu !

Justin

PadportChagos

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année

La kaz Tikok

23 avril, par Christian Fontaine

Promié tan, la kaz bann Biganbé navé dé piès minm parèy sad bann Maksimin, soman té kouvèr an tol. Malérèzman, siklone 48 la ni, la lèv lo ti (…)


+ Lus