
La Plateforme réunionnaise transmet au chef de l’Etat un nouveau manifeste
23 avrilAu cours d’un entretien dans la soirée du 22 avrils entre le Président de la République, Emmanuel Macron et la maire de Saint-Denis, Éricka (…)
Zistoir kréol rényoné
Laramé, zanfan Bondyé (sinkyèm morso)
18 zwiyé 2009
V - Laramé, dézyèm tantativ mirak
Zot i souvyin, par troi foi, Bondyé l’a di Laramé sèy pa fé konm li. L’ote l’a promète li fèr ar pa, mé sinploman kan lokazyon la prézanté, li la pa mank déréspèk son promèss. In pé plis l’afèr té i mal-tourn, mé Bondyé la sokour ali. Nou la vi sa dann katriyèm morso. Zordi sinkyèm morso : sé pa si Laramé i sa pa trok parol ankor in kou ?
Kriké Méssyé ! kraké Madanm ! Dézyèm tantativ mirak ?
Laramé i kol shomin : li marsh, li marsh, li marsh mèm. Péi an péi, li fish, li fish, li fish mèm. Lo tan i pass, lo zour, la nuite, la nuite lo zour, somènn apré somènn, moi apré moi, l’ané apré l’ané.
In zour, in pé si l’tar, nout voiyazèr i ariv dann in gafourn, in pé loin d’in gran vil, parlfète, konm i di koméla, dann in l’ékar. Lontan n’ora di : dann in kartyé !
Donkalor, li ariv in landroi. Sépa kossa k’i ariv, mé in bann moun l’apré pléré-kriyé, l’apré kriyé-pléré. Laramé i avans in pé pou konprann sak i éspass : in madanm, ankor zènn, apré plèr dousman, ral lo kèr, pléré-ral lo kèr, pléré-ral lo kèr.
Kriké ! Kraké : nout momon lé malad, i sava mor !
Laramé i di sanm èl : « Madanm, mi oi ou lé dann shagrin, kossa l’ariv aou ? ».
Lo madanm i donn ali a konprann, konm de koi, son vyé momon lé byin malade, i sava mor, vi klo ral lé dsi. Èl i di galman, son famiy la fine ésèy donn toute kalité tizane sinp, an kataplas-li, an siro-li, fèy shofé déssi lo fron... i fé pa aryin.
Nout dalon i sèy di aèl k’i fo rézigné, mé èl i vé pa rézigné, èl konm son bann famiy. Bann madam, bann marmay, i irl, i plèr, i plèr, i irl. Mon Dyé ségnèr, ma bone vyèrz, sé in vré rash-kèr !.
La famiy i oi in moun i aport in pé son soutyin, i fé lo ron otour d’li, i domann si li lé médsin, i domann si li la poin in tik-tak pou souingn z’ot momon. Laramé lé rant dé kèr. Li la promète Bondyé li fér ar-pi lo kouyon, mé oir demoun dann la tristèss konmsa, si oute kèr lé pa tro solide, ou lé riskab sédé.
Kriké ! Kraké ! Kossa nout dalon i sava fé ?
Inn dan la bann i fini par di nout dalon, si li gingn fé in n’afèr, fé ! Vik lo vyé madam l’ariv l’èr pou di son mizéréré.
Bondyé, dann koin so nyaz, i aranz la gorz, i fé : « Hmm ! hmm ! » pou donn son protézé a konprann i fo pa fé in nafèr konmsa.
Mé Laramé, lo kèr i sède, li déside lans ali dan lo bin, boudikont fé konm Bondyé la fé, in mirak. Anfin, li sèy fé.
Li di banna : amène in tono, do lo, gro sèl épi in ash, konm par égzanp in ash bardo.
Lo moun i fé lo nésésèr.
Alor, Laramé i di : koup lo fanm par morso, mète dann tono, fane byin désèl déssi lo bann boute la vyann, ranpli lo rès avèk delo épi arboush lo z’afèr. Banna i fé. Kan ou lé dann dézéspoir, kossa ou i fé pa ?
Dé tan, troi mouvman, la fine fé sak i fo : la famiy i vyin o nouvèl. Kossa i fé éstèr ?
Laramé i di : éstèr, i fo atann in pé. Konbyin lo tan ? Par-la in domi-èr...
In domi-èr la fine passé, i tir kouvèrtir tono. Malèr ! malèr ! I éspass pa aryin ! Aryink in bann boute lo zo, boute la vyann bouskilé inn èk l’ot ! Gro-sèl fané par d’si. Le lo, sé in bouyon malprop !
Kriké ! Kraké ! Laramé i sar pass in mové kar d’èr !
Bann pli vif dan la bann i komans nèrvé. In pé i anmar nout dalon avèk in kord, i mète son tète déssi biyo. A ! Mon léspès kriminèl ! Toué la vouli fé salé avèk nout vyé famiy ? Toué ossi va fini an salé, apré va donn koshon pou manzé ! I bross gran-kouto dsi galé : « Tchhiak ! Tchhhiak ! Out kolé i sar soté-la ! Out kolé i sar soté ».
Kap-kap i monte déssi lo pov Laramé ! I fé pa lo for dovan gran-kouto, touléka nout dalon i fé pa lo for. Li moul poiv, inkroiyab ! Rozman, inn i sèy rash gran kouto avèk l’ote, l’ote èk l’ote, pars toute i vé tir vanzans.
Laramé i gingn lo tan fé in pti priyèr Bondyé. Li di konm dekoi : « Ou i oi byin, sé pa mon fote sak i ariv ? Ou i oi byin sé bann moun-la la pous amoin pou fèr sa ? Alors, fé in zèst, mi promète aou, mi jir, mi fèr ar-pi in n’afèr konmsa, zamé d’la vi, promi, ziré, krashé ! »
Bondyé, lo kèr i sède. In madam rajéni, vèy pa koman, i sort dann tono épi i kal lo bra sak té i sava fé sote la tète Laramé. Nout dalon lé sové, so foi issi !
Kriké ! Kraké ! Koton mayi i koul ! Rosh i flote !
Oté ! La, la fé la fète-la ! La manzé, la kozé, la boir, mé pa pli k’i n’an-fo. Dépi lontan solèy té fine lav son pyé kan Laramé la kol shomin, la parti...
Sinkyèm morso la fini, somènn proshène, nou va oir lo sizyèm. Nou va oir si so kou issi Laramé lé fine v’nir rézonab, si li va réspèk son parol.
"Laramé, zanfan bondyé", in zistoir G. Gauvin la armassé.
Au cours d’un entretien dans la soirée du 22 avrils entre le Président de la République, Emmanuel Macron et la maire de Saint-Denis, Éricka (…)
Le Haut Conseil de la famille, de l’enfance et de l’âge est revenu dans une note sur la période inflationniste 2021-2025 et ses effets sur le (…)
Promié tan, la kaz bann Biganbé navé dé piès minm parèy sad bann Maksimin, soman té kouvèr an tol. Malérèzman, siklone 48 la ni, la lèv lo ti (…)
En visite à La Réunion, le président de la République a échangé avec le monde agricole, durement affecté par le cyclone Garance qui a suivi un (…)
Mézami l’ariv amwin dann mon éskolarité kotoiye bann marmaye néna bone tète. Mi rapèl inn téi konpran toute pli vite lé z’ote, téi rotien toute (…)
Selon le ministre de la Santé, Yannick Neuder, "autour de 120.000" personnes pourraient avoir été contaminées par le chikungunya, maladie (…)
« Ça fait plus de quinze ans que la fonction publique est au pain sec et à l’eau » a estimé le président de la fédération services publics de la (…)
Mézami dopi somenn passé i anparl bonpé bann péshèr artizanal pars lo ministress responsab de sa lété d’passaz shé nou é bien antandi téi i pé pa (…)
« Depuis le début de l’année, six décès [...]chez des personnes de plus 70 ans porteuses de comorbidités ont été classés comme liés au chikungunya (…)
Kossa i lé sa d’apré zot ? Oussa i trouv in n’afèr konmsa ? Fransh vérité sa sé in n’afèr i roprézante bien in fèye vakoa. Zot i trouv pa ?Avèk in (…)
Le Premier président de la Cour des comptes, a menacé mercredi de refuser de certifier les comptes de l’État. « Les réserves formulées par la Cour (…)
Le président de la Cour des comptes et du Haut conseil des finances publiques, Pierre Moscovici, a mit en garde contre des prévisions trop (…)