Zistoir kréol

Pou in grap létshi (dézyinm karo)

16 mé 2009

In karo + in karo + in karo, i fé in bitasyon, i fé galman in zistoir pou rakont marmay lo soir kan i mète azot dann li.

Donk, lo roi la tonm malad : li la gingn lanoréksi, dizon konm poul, kan i gingn la pépiy. Li manz pi, li boir près pi, li lé rakokiyé dann fotèy. Son fiy, la zantiy prinsès, touzis si i gingn pa in fonn shagrin.
Mé, ala pa k’in zour lo roi i arsanm lé in pé myé, épi li domann inn-dé létshi pou aranz son boush. La prinsès lé fièr, mé alé trouv létshi mir moi d’ séktanm si ou i nyabou...
I anvoy bate tanbour partou : partou ! Na poin létshi mir ! Ziska k’in zour i ariv dann in kartyé pèrdi, in sort gafourn, ép i bate tanbour koté la kaz méssyé Kass-Koko-Pou-boir-dolo. Ni pé apèl ali méssyé Kass-Koko, pars lé pli kourt.

Kriké ! kraké !
Lavé in foi, dan la vil dé foi, méssyé lo foi, la manz son foi èk in grinn sèl

Méssyé Kass-Koko, sé t’in vré yab, in pip lé-o, in litone k’i arète dann fon lilèt pandiyé. Li antann batman tanbour i fé konmsa : kaka pa la, kaka pa la, tansyon zandarm i vyin ! kaka pa la, kaka pa la, tansyon zandarm i vyin !.
Li avans o-shmin. Lé rar kan i bate tanbour konmsa, alors li mazine : « Pétète lo roi lé mor ? Saaaansa pétète nana siklone ? O sinon, na la guèr, i vyin rod mon bann garson pou alé fé tyé sa, dann péi étranz ? Sansa pé s’fèr lariv in katastrof par-la ? ». Ala k’li ariv bordaz shomin, zis lèr gard-shanpète l’apré fé son z’anons : « lo roi la domandé sak nana lésthi mir, aport ali vitman dann son palé. An romèrsiman, va maryé avèk son fiy, la zoli prinsès ».

Méssyé Kass-Koko i pans dann son kèr sa in kouyonad ! Na aryink in roi i pé pèrmète fé in n’afèr konmsa ! Dann fon son kèr, li pans ossi sa l’apré fé pèrd ali son tan...
Fé pèrd ali son tan ? Non, va ! Kontrèr, ala son zour la shans, plito !


Kriké méssyé ! Kraké madam !
son zour la shans l’arivé !

Bin akoz sa ? Pars figuir azot !… Schut ! Alon koz dousman pars sansa inn-dé malfondé lé riskab vnir volé. Figuir azot boug-la nana in pyé létshi i donn souvan-défoi létshi kont sézon. É zistoman, i tonm byin, nana troi grap létshi déssi lo pyé : inn byin mir si i tard pou kassé va dépass-mir ; l’ot près mir, dann inn-dé zour sar bon ; lo dèrnyé na ankor pou ralé avan li sar mir. Arzout èk sa, lo boug nana troi garson : inn byin blan, i apèl Leblan ; inn in pé fonsé, i apèl Legri ; lo dèrnyé lé kaziman noir i apèl Lenoir. Dann tan-la té i fors pa tro pou rod in nom pou done demoun, amoins ké sé z’ot ti-nom ?
Le boug i ariv son kaz, li di son promyé garson, sak i apèl Leblan, mète son méyèr kostime tèrgal, alé la kour lo roi pou aport in grap létshi sak lé byin mir. Li fé byin rokomandasyon son garson konm de koin si li fé sak i done ali pou fèr, byin korèk é tou, li argrèt-ar pa.
Leblan i lav ali byin prop, li mète son méyèr linz, li trap le grap léshi sak lé mir, li mète dann in bèrtèl. Opé ! bèrtèl déssi son do, é li lé parti ! Li fons pou ariv palé lo roi. Li pèrd pa le tan pars sak li sava fèr lé inportan pou li-mèm épi pou so famiy : maryé avèk la fiy lo roi, sa la pa in gouyav, sa la pa in kréyon déyèr l’orèy. Sa i ariv pa tou lé zour !

Kriké méssyé ! Kraké madam !
li trouv in vyé madam dann shomin

Dann shomin li trouv in vyé madam l’apré lité pou port son paké d’boi. Le madam i fé sign ali : « arète ! ». Li arèt ! Lo vyé madam i di ali : « Ti-méssyé, ti-méssyé ! Mon paké d’boi lé lour, ou sré byin émab done amoin in kou d’min pou port sa ziska mon kaz ! ». Leblan i réponn : « Sort devan vyé fanm ! Mi sava fé in nafèr séryé, moin la poin lo tan pou ou ! ».
Lo vyé madam i rodi ali : « Ti-méssyé, ti-méssyé ! Kossa nana dann out bèrtèl ? Done amoin inn ! ». Leblan i ropous aèl ép li di : « Dann mon bèrtèl nana galé ! ». Épi, li fout a rir… ka !ka !ka !ka ! é li kol shemin, li sava.
Momandoné li ariv palé lo roi, li rant dan la kour épi li sava pou rant dann in gran galri lé dovan lo palé, kan bann gardyin i arète ali, i di :
« Ousa ou i sava gran yab ? Ou i koné pa issi palé lo roi ? »
Leblan i rakont son zistoir é bann vizil i lès ali rantré... Li poz son bèrtèl déssi in tab, li kapote lo bèrtèl. Troi-kat bèl galé i déboul déssi la tab. Baba ! bann vizil i sote déssi sa, i donn ali son komisyon é pa pou zoué. Aprésa, i trap ali, i fout ali déor !

Kriké méssyé ! Kraké madam !
Rotour té dir...!

Leblan i rotourn son kaz an piganpyank — sa i vé dir li boite ! — tèlman li na doulèr. Partou dann kor i fé mal. Son linz lé déshiré. Son figuir lé krazé ! Ala lo papa, na pityé pou son zanfan.

(La pankor fini)

(In zistoir G. Gauvin i rakont a son fason - Axel Gauvin la ramassé)

Spécial 50 ans du PCR

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année

La kaz Tikok

23 avril, par Christian Fontaine

Promié tan, la kaz bann Biganbé navé dé piès minm parèy sad bann Maksimin, soman té kouvèr an tol. Malérèzman, siklone 48 la ni, la lèv lo ti (…)


+ Lus