Zinstriman nout péi

22 out 2008

Kan n’i majine kraz in bon maloya, nana zinstriman lé inposib bord si koté. Si na poin, alala in tralé kestion. Kilé kayanm ? Oukilé roulèr ? Kisa batt sati ? Ekèl zwar i nior in pikèr ? Alor, kisa nana in zinstriman ? Si zot i vé trouv bann vré zinstriman péi, nana in moun i pé fèr zot bonèr. Loran Dalo, zot i koné ?

Nana lontan Loran Dalo i fé maloya. Li lé in zwar danzéré, i amèn maloya ansanm Danyèl Waro. Li la zwé ansanm bann gran mizisien osi. Souvan li désot la mèr po alé form ali la bà Cuba. Loran Dalo, dépi lontan, i mèt anlèr nout mizik. Là, po pouss ali pli devan, nout mizik-là, nout maloya, Loran Dalo la désid fabrik par li mèm son bann zinstriman. Dan son latlié, bann po i pran solèy. Flèr kann i mank pa. Ziska bann tono i sort an Frans la désid kass bèrlok dérièr son kour. Soman, in roulèr i dor pa lontan. Sito la tann la po si son rin, li lé paré po done le ritm. Mounoir ! moin lé fine antann le son in roulèr bien monté. Soman mi koné pa koman Loran Dalo i fé po annavoir in kalité roulèr komsala. Dawar, astèr sé inn référanss, in valèr sir ! Kan ou nana roulèr po ashté, i fo kour koté Loran. Bann konésèr i di aou, kalité zinstriman LP i krtik pa. Mi di azot, kalité zinstriman ZP Loran i fabrik i kritik pa non-pli.


In lomaz po bann zavan la mèr Mayot

Sé koi sa ? Sé in lomaz po bann zonb, bann san papié, sat i mor kaziman toulézour pa loin Lèldorado, le paradi fransé si inn tèr komorien. Art Sénik i armèt inn koush. Apré son lespozision “Errance”, galeri-là la fé inn instalasion dan son kour, po fé prann anou konsianss larlik bann pèp komorien.

Mèrsi Sophy Rotbard, mèrsi Hélène Coré. Nana lontan i koz, i koz. N’inpé i koz mèm, i fé kabar, i invit zournalis. Soman zamé zot i done la min, i mèt ansanm, po shanzé, po étinn trikmardaz-là. Oté, demoun i mor. I koné mèm pa zot non. Na mèm poin in lomaz. La mèr larshipèl Komor la fine devenir in simtièr. Rod akoz, n’inpé i di nana zavan la mèr, bann zonb san non, lé pa loin i vien trakass le zistoir. N’inpé i di sé in krim kont limanité. Mounoir ! i fo nana kouraz po prann in koisa, po tant atinn la tèr paradi, Mayot. Kosa nou pé fé ? Sophy Rotbard la parti voir pli pré, konprann kosa i espass la bà. El la fé in fim i koz dési in dram, èk bann zimaz artistik. In koisa la fé nofraz dési in galé maoré. Demoun i koz. Demoun i di zot santiman. N’inpé i voi Mayot koté la Grann Komor, n’inpé i rod kol ali pli pré la Frans. Aforss, dann larshipèl Komor, nana sat i viv fransé, é na sat i mor komorien. Si zot nana in ti tan, kan zot i désann dan le sïd, fé in poz Art Sénik. Alé kozé ansanm Sophy Rotbard. Boir in ti kafé, alé vizit sa, épisa... réfléshi bien tousa bann mor nana dan la mèr Larshipèl Komor.


Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année

La kaz Tikok

23 avril, par Christian Fontaine

Promié tan, la kaz bann Biganbé navé dé piès minm parèy sad bann Maksimin, soman té kouvèr an tol. Malérèzman, siklone 48 la ni, la lèv lo ti (…)


+ Lus